Freedom

Pharrell odovzdáva v tomto videu veľké posolstvo. 

Prečo aj z tohto neurobil hodinovú verziu? :D 

Momentálne je môj FAVORIT!

Môžem...?

Je správne sa zamilovať, aj keď mám strach? 

Existuje vôbec ešte láska v tomto svete? 

A čo je vlastne ta láska. 

Pozerať sa len na vonkajšiu stránku osobnosti alebo nahliadnuť hlbšie? 

Len k tomu potrebujeme čas. 

A kto ten už len v tejto uponáhľanej dobe má, keď samotné vzťahy sú také. 

Načo láska naveky, keď stačí na jednu noc. 

Kvôli tomuto a ešte ďalším veciam som si okolo seba postavila múr. 

Múr, ktorý mi pomáhal sa od celej tejto záležitosti držať bokom. 

Odtláčal to preč a ja som bola spokojná. 

No čo keď prišiel niekto, kto nešiel hlavou oprosti múru, ale začal cezeň preliezať. 

Čo keď ho prelezie a vráti sa späť. 

A ja sa dostanem opäť na začiatok s "dobytými hradbami?" 

Tak sa pýtam, môžem sa zamilovať a netrpieť? 

Môže láska vôbec ešte existovať?

Write my life?

„Vieš, prežila som život, ktorý nebol prechádzka ružovou záhradou. Na druhej strane, existujú aj horšie prípady než som ja. No aj tak na to, čo som prežila som nebola pripravená. Bolo pre mňa ťažké sa vyrovnať s každou jednou udalosťou, ktorá ma postretla. S niektorými nie som vyrovnaná doteraz.“

„Ak o tom hovoriť nechceš, nemusíš,“ Peter si na prsty namotával moje vlasy, zatiaľ čo ja som ležala vedľa neho a pripravovala sa povedať mu môj príbeh. Ukázať dôvody, kvôli ktorým vznikla moja zjazvená duša a telo.

„Nikdy nebudem viacej pripravená ako teraz. Ak ti o tom nepoviem teraz, potom nikdy.“

„Ja nič nepotrebujem vedieť. Jediné čo potrebujem si ty so mnou.“

„Lenže ja som moja minulosť a ak sa chcem pohnúť ďalej, musím ju prijať. Zmieriť sa s krokmi a rozhodnutiami, ktoré som urobila v minulosti.“

„Tak rozprávaj. Odhaľ sa mi. Budem vždy pri tebe. Počúvať ťa a nesúdiť za to čo sa stalo.“

Ak ešte neviete, som maniak do písania. Dokážem rozpísať a nedopísať kvanta príbehov. Nie je to kvôli mojej lenivosti, ale preto, že to začnem a potom mám veľa starostí a niekde mi ujde nápad.

Toto je niečo ďalšie, ktoré mám rozpracované. V tomto, niečom chcem čerpať hlavne z môjho života. Či to už sú moje vlastné príbehy alebo príbehy ľudí, ktorých veľmi dobre poznám. :)

Tak nič...

Chcela som napísať príspevok o mojom novom kamarátovi z nemecka...ale nejako sa mi nechce :)

Prázdniny? Pche..

Po skončení maturitného ročníka, som sa tešila, že budem mať o mesiac dlhšie prázdniny.

Čiže môj plán bol si jeden mesiac užiť voľno a dva mesiace ťahať niekde na brigáde.

Ako to dopadlo?

Prosím pekne, víkend som oddychovala + pondelok a od utorka som vhupla do sveta dospelých.

Robím v kaviarni a iba nočné. Teda od 17:00 do 02:00.

Ale aspoň víkendy sú voľné.

No a toto všetko mi prekazilo moje plány, ako budem písať príbehy na blog a podobne.

Ešte je tu možnosť, že si zoberiem notebook do práce a počas voľna budem písať a písať a písať :)

Maturita -> END

Mám po tom. 

Síce som bola po výsledkoch z angličtiny dosť sklamaná, teraz som rada. 

Ide o to, že som si vytiahla úplne mega tému. Book (kniha). 

Ibaže, profesor, keď mi dával tému mi hovoril, že tu máš obrázky, tu tému a roleplay. Pýtam sa ho roleplay? A on že áno. Tak som si všetko pripravila. 

No a už som opísala obrázky (téma šport), v pohode dala tému a profesorka hovorí, že ideme na simulation. 

A ja prekvapená jej hovorím, že simulacia? Nie je to roleplay? A ona, že nie. 

V tom momente blok. 

Úplný výpadok. 

Ja som nevedela čo chcem povedať ani po slovensky. 

Tak som nejako začala asi dve vety a potom nie. 

Nešlo to.

A to bol dôvod, prečo mám za dva :( . Nevadí, hlavne, že som prešla. 

Perlička na záver pri opise obrázkov: 

Predsedníčka: "Športujete?"

Ja: "Nie, vôbec."

Učiteľka: "Prečo?"

Ja: "Lebo som lenivá. Radšej ostanem doma a prečítam si knihu." 

A áno, toto je posledný príspevok čo sa týka matúr.

Teraz sa už idem iba rozklátiť a rozlúčiť sa oficiálne zo školou. :)

Maturita 04

Juchúúúúú! 

Prvá jednotka na účte! 

Pem-pem. Dala som to vďaka profesorke, ktorá mi povedala všetky odpovede.

Sama som nechápala, ako som mohla získať za jedna.

Stále sa mi to sníva asi.

Ale tak, potom ako som celý týždeň venovala iba odborným som si to aj zaslúžila.

Ale pred odpoveďou mi všetko jedno nebolo. 

Najskôr srandičky so spolužiačkou. Ale keď som tam ostala sama, aj slza dole spadla.

Bola som úplne, ale úplne mimo. 

Zajtra anglina. To dám... musím to dať :)

Maturita 03

Whoo! Slovina za sebou. 

Tak ako ja sa ca celý jeden deň učím obsahy. Cestou do školy si opätovne vyhľadám postavy vystupujúce z diel. 

A čo? 

No vytiahla som si otázku, ktorá okolo obsahu ani nešla. 

Mala som opis, ktorý som ani nevidela, čiže som čerpala z vedomostí zo školských lavíc a sylabotonický veršový systém + symboly. 

Dávno som sa nenasmiala tak dobre ako na tej maturite.

Komisia = TOPKA!! 

Nakoniec som skončila z 2, 2 -> 2! 

Na to, že som ten slovenčine nevenovala skoro žiaden čas, som spokojná. 

P. S. Mala som napísať umelecký opis momentálneho počasia, a keď som ho prečítala, tak predseda sa na mňa neveriacky pozrel, a že: "To ste vymysleli teraz? Počas prípravy?" 

Kukám naho, no že hej. (Áno, povedala som hej :D )

"No lebo to je dobré, šikovná ste. Mňa by to nenapadlo." 

A čo urobila moja triedna?! 

S úsmevom sa na mňa pozrela a hovorí: "Ja mám šikovné dievčatá."

No a neľúbte ju ♥

Dnes opakujem odborné, nech aj tie dopadnú takto dobre :3

Rozhodla som sa mať v ..ehm celú maturitu. 

Nebudem sa predsa trápiť pre niečo, čo je o šťastí. 

Ako keby som sa vôbec nad tým trápila. Pche. 

Nasledujúce tri dni vojdem do miestnosti, stres nechám pred dvermi a vytiahnem si tému, ktorú viem najlepšie. Na 100% to tak bude. 

Inak... mali ste Mentos Rainbow? 

Melón je úplne top :)

Maturita 02

Oóóóó F*CK!

Nič nestíham.

A čo robím namiesto učenia? 

Všetko možné.

Dnes to vyzeralo ako dobrý deň. 

Prvé čo som ráno urobila keď som vstala?

Chytila do ruky tému a začala sa učiť. 

Do kedy mi to vydržalo? 

Kým som sa nešla naraňajkovať.

Čo potom? 

Išlo to so mnou dolu vodou. 

Prečo? 

Zabudla som, že dnes mám cieľ 4 témy. 

A okrem toho som zabudla aj na to, že je štvrtok. 

Môj cieľ bol dať celé odborné do konca týždňa. 

Koľko mi na dva dni ostalo? 

Asi 15? (+-) 

No a tak som si povedala:"Dnes dáš 8."

Je sedem a ja som dala 4(?). 

Dnes ťahám nočnú.

Anglinu presúvam po nociach a na odborné si asi dám o deň viac. 

Počkať? 

V sobotu som chcela ísť na MUFUZU.

Tak pôjdem asi do r*ti no. 

Budem sedieť doma zahrabaná v kope papierov. 

Maturita 01

Písomné a praktické za sebou.

A čo teraz? 

Nie nedáme si Deli.

Teraz sa počas akademického týždňa poriadne zakúsneme do maturitných tém a otázok. 

WTH?! Ono to vôbec nešlo. 

Rozhodla som sa zmeniť prostredie. 

Vytiahla som celý štós maturitných otázok z odborných predmetov, do druhej ruky zobrala notebook a vyšla von, kde som si urobila svoj študijný kútik v altánku. 

Hneď to išlo ľahšie. Keby som aspoň nemala nervy z všetkého toho peľu, čo okolo mňa poletuje. 

Papiermi som zahádzala notebook, aby som mu poskytla aspoň nejaký shield. 

Aká hudba je najlepšia na učenie? 

Inštrumentálna. 

Kde však na YT nájdem čistú inštrumentálnu hudbu, ktorá ma nebude uspávať alebo navodzovať stav depresie? 

The piano guys. TOP, TOP! 

A k tomu. Mozart, Bach.. klasická hudba pomáha v raste osobnosti nie? (Ak nie, nevyvádzajte ma z omylu.)

Skratka... teraz nemám problém sa naučiť dve témy v priebehy jednej hodiny (neviem či to nie je aj preto lebo sú ľahké), zatiaľ čo v izbe som mala problém s jednou témou za hodinu a pol. 

Ale čo je najhoršie? 

Na zajtra hlásia dážď. 

Čo ja mám robiť?! 

No nie. Zajtra, a vôbec do konca celého týždňa bude pekne svietiť slniečko! :)

CHAPPiE

Zamyslime sa, prečo si ubližujeme? Prečo ubližujeme tým, ktorý sú slabší a iní ako my? 

A nie je to jedno aký sme? 

Narodíme sa rovnaký. 

Všetci sme nahý a bez zubov. Nevieme rozprávať a sme odkázaní na pomoc rodičov. 

A prečo si klameme? Aby sme si pomohli na úkor toho, že ublížime druhým? 

Chappie... film, ktorý vo mne nechal ešte hlbšiu stopu ak TFIOS (všetká česť Green-ovi). Film, ktorý neukázal len odvrátenú stránku ľudí, ale aj tú dobrú. Ako sa ľudia dokážu zmeniť a bojovať za to čo majú radi a čo chcú zachrániť. 

Teda aspoň podľa môjho názoru.

Chappie 4-ever ♥

Prijímačky 01

Tadá! 

Mám za sebou prvé prijímačky na vysokú školu! 

Teraz už len musím dúfať, že sa dostanem medzi prvých 100 z 869. Pohodka nie? 

Ale poviem vám. Školy v Čechách majú úplne inú úroveň ako tie u nás. A to nie len vysoké, ale aj základné. Kde sme sa dostali, keď základná škola v obci, ktorá má počet obyvateľov cca 600, je lepšie vybavená ako vysoké školy u nás. 

A Masarykova? Ako vážne? Jedny z testov sme mali na fakulte informatiky. Koniec. Budova z vonku. :o Interiér :o Dvor :o Prednášková učebňa :o 

Do lepšie vybavených priestorov som sa ešte nedostala. 

No trošku som odbočila odtiaľ, kde som sa chcela dostať. 

Aký mám z toho pocit? 

Neurčitý.

Testy neboli až také náročné aké som očakávala. (Asi v tom bude háčik, lebo to bolo v poriadku.) 

No najviac ma rozsekala anglina. Mala som 6 otázok. Prvé tri-> jeej super, čakala som horšie. Hneď vyplnené s dobrým pocitom. Posledné tri> K*rva! Mne sa tlačili slzy do očí. Ja som to vedela preložiť. S problémami ale áno. Ale nevedela som ani pri jednom, ktorú možnosť zvoliť. Z toho som bola najviac sklamaná. 

Ale tak. Dúfam, že som mala šťastnú ruku a o mesiac si urobím výlet na ústny pohovor. :)

Maturita? Eghh

Odhodlanie.. Áno, dnes a idem učiť na ústne. Prídem domov a rozhodnem sa, že to odložím na zajtra. Toto sa opakuje každý deň, už asi mesiac(?). 

A kam sa to dostalo? Mám posledný týždeň, aby som sa naučila na odborné a slovenčinu (anglinu mi netreba, to vykečám :) ) 

Stíham? Za týždeň, keď som sa za posledné 4 roky odučila učiť sa? 

Nie že by to bolo o tom, že sa mi nechce. Ide aj o to, že mi to hrozne dlho trvá a aj tak do tej hlavy nič nedostanem. Dostanem, ale fakt po veľmi dlhej dobe. Pol strany sa učím pol dňa. 

Normálne? Ja myslím, že nie. 

No nič. Asi sa budem spoliehať, že k odborným nám pridajú tému voľný čas a ja si ho vytiahnem. A na slovine, že budem mať fakt primitívne otázky.

Inak pochybujem o mojom kladnom výsdleku. :)

Niečo z mojej bláznivéj hlavy....

Krásnych devätnásť a celý život pred sebou. Maturita a veľké plány do budúcna. Presne také mala aj Paťa.

Prihlášky na výšku poslala a maturita jej vyšla na výbornú. Celé štyri roky si udržiavala svoj priemer, aby nemala problémy s prijatím na právnickú fakultu. Prijímačky zvládla ľavou zadnou, už len čakala, kedy jej poštárka donesie obálku z výsledným verdiktom, aby sa mohla chystať na to, ako vyletí z hniezda.

Zlé info...

Dnešok prišiel ako úplne spokojný deň. Pokiaľ mi kamarátka neposlala na viber foto s pozvánkou na prijímacie skúšky do Brna. 

Pozerám čo? Veď tam robím scio.

Prvý omyl. 

Pred výberom stredných škôl, si nás výchovná poradkyňa zobrala do auly, kde nám ukázala tieto scio testy. A hovorí: "Ak chcete ísť na vysokú školu do Čiech, je potrebné mať urobené tieto scio testy. Pre vaše dobro, dajte si aj dvoje." 

Holý prd... z 10 skôr to vyžadujú len 2!

Keby som toto vedela, tak sa vys*rem na celé scio testy a vo vačku si nechám 60€, ktoré som len tak vyhodila za niečo, čo vôbec nepotrebujem. 

Takže dnes som mala tlak asi najvyšší v histórii a nervy kompletne v prdeli. 

Čo z tohto vyplýva? Nespoliehaj sa informácie, ktoré ti dá poverená osoba. Radšej si to poriadne prever sama.

Od dnes si budem dohliadať na každé jedno písmenko, každú jednú vetu a každý jeden papier, či všetko sedí tak ako má. 

Tak dúfam, že výlet nebude len tak bezcenný a tie prijímacie testy napíšem a dostanem sa aspoň na jednú školu z tých vybratých. 

Grw...

No problem? o.O

Dnes mi maminka vytlačila poznámky zo slovenčiny na maturitu. Pozriem sa na to a...

 

Keď som videla tú kopu na kuchynskom stole mala som sto chutí ju hodiť do pece a spáliť. Ako vážne sa mám tuto kopu naučiť do... no do času skúšania, čo je niekedy v máji? Nemám šancu..

Read all about it...

I wanna sing, I wanna shout.
I wanna scream till the words dry out.
So put it in all of the papers, I'm not afraid.
They can read all about it, read all about it, oh.

Presne toto vyjadruje moju zúfalú náladu a bezradné myšlienky...

Prečo je všetko tak k*revsky ťažké?!

Celý deň premýšľam nad strateným časom, nad peknými chvíľami. A všetko to vedie len k jednému... NIČOMU!

Som animátor!

Naša adaptabilná, knihy a deti milujúca skupinka z DK, ktorá išla naostro!:)

 

I´m not a terrorist...

Volám sa Khan...

NIKDY!

Aj vy si často hovoríte, že máte na všetko čas? 

No a čo!

Máme taký istý stojan na servítky ako Rytmus :D No a čo.. tak nakupoval v Ikea :D

Prečo?

Cítim sa tak sama. Bez duše. Bez života.  Mám predsa okolo seba toľko priateľov. Sú vôbec skutoční? Aký je ich zámer? Prečo sú pri mne, keď sú vlastne tak ďaleko? Záleží  im vôbec na mne? Priatelia sa so mnou len z vypočítavosti? Nemám im čo ponúknuť. Som až príliš naivná. Áno! Tým to bude. Stačí, keď ma človek oblbne pár sladkými slovami a ja mu dokážem veriť.

1-2-3

Dlho som túžila mať blog, ktorému by som sa aj venovala.
Najskôr som si vytvorila blogy, na ktoré som pridávala čisto len príbehy. No vlastne neviem či by sa to dalo nazvať príbehmi. A naposledy som si vytvorila stránku. Na tom portály sa však tak zle orientuje, že som to radšej vzdala.

V čom bude spočívať podstata tohto blogu?
Iba v tom, že sem pridám moje pocity, nálady alebo sa len tak vylejem. Bude to vlastne niečo ako môj denník. Preto, kto nerád číta myšlienky iných...dovi ;)

 A vy ostatní? Vitajte. :)