„Vieš, prežila som život, ktorý nebol prechádzka
ružovou záhradou. Na druhej strane, existujú aj horšie prípady než som ja. No
aj tak na to, čo som prežila som nebola pripravená. Bolo pre mňa ťažké sa
vyrovnať s každou jednou udalosťou, ktorá ma postretla. S niektorými nie
som vyrovnaná doteraz.“
„Ak o tom hovoriť nechceš, nemusíš,“ Peter si na
prsty namotával moje vlasy, zatiaľ čo ja som ležala vedľa neho
a pripravovala sa povedať mu môj príbeh. Ukázať dôvody, kvôli ktorým
vznikla moja zjazvená duša a telo.
„Nikdy nebudem viacej pripravená ako teraz. Ak ti
o tom nepoviem teraz, potom nikdy.“
„Ja nič nepotrebujem vedieť. Jediné čo potrebujem si
ty so mnou.“
„Lenže ja som moja minulosť a ak sa chcem pohnúť
ďalej, musím ju prijať. Zmieriť sa s krokmi a rozhodnutiami, ktoré
som urobila v minulosti.“
„Tak rozprávaj. Odhaľ sa mi. Budem vždy pri tebe.
Počúvať ťa a nesúdiť za to čo sa stalo.“
Ak ešte neviete, som maniak do písania. Dokážem rozpísať a nedopísať kvanta príbehov. Nie je to kvôli mojej lenivosti, ale preto, že to začnem a potom mám veľa starostí a niekde mi ujde nápad.
Toto je niečo ďalšie, ktoré mám rozpracované. V tomto, niečom chcem čerpať hlavne z môjho života. Či to už sú moje vlastné príbehy alebo príbehy ľudí, ktorých veľmi dobre poznám. :)
