Priatelia....
Čo pre nás znamenajú a čo ak nás zradia?
Nikdy som nemala veľa priateľov, no myslela som si, že práve tí, ktorých mám budú pri mne vždy stáť.
Ha! Omyl!
Hádajte kedy pri mne stoja..
Keď niečo potrebujú alebo sa dostanú do sračiek.
Prečo vlastne píšem v množnom čísle, keď ja som vždy mala iba jednu kamarátku, ktorej som dôverovala. A to bola chyba.
Chyba bola aj to, že nikdy som pri nej nebola sama sebou.
Vždy som sa chovala a konala tak, ako chcela ona alebo tak, aby som na ňu urobila dojem.
Kedy som prišla na to, že to bola kravina?
Keď som spoznala ženu, dievča, moju spriaznenú dušu, pri ktorej poviem to čo mám na jazyku a nebojím sa jej reakcie.
Teraz viem, že mojich posranych 7 rokov som trávila s osobou, ktorá myslí iba na seba. Ktorá má celý ten čas ovplyvňovala.
Bála som sa, že keď sa náhodou skončí naše kamarátstvo budem nikto.
Nie, práve naopak.
Je čas stať sa sama sebou..
