Môžem...?

Je správne sa zamilovať, aj keď mám strach? 

Existuje vôbec ešte láska v tomto svete? 

A čo je vlastne ta láska. 

Pozerať sa len na vonkajšiu stránku osobnosti alebo nahliadnuť hlbšie? 

Len k tomu potrebujeme čas. 

A kto ten už len v tejto uponáhľanej dobe má, keď samotné vzťahy sú také. 

Načo láska naveky, keď stačí na jednu noc. 

Kvôli tomuto a ešte ďalším veciam som si okolo seba postavila múr. 

Múr, ktorý mi pomáhal sa od celej tejto záležitosti držať bokom. 

Odtláčal to preč a ja som bola spokojná. 

No čo keď prišiel niekto, kto nešiel hlavou oprosti múru, ale začal cezeň preliezať. 

Čo keď ho prelezie a vráti sa späť. 

A ja sa dostanem opäť na začiatok s "dobytými hradbami?" 

Tak sa pýtam, môžem sa zamilovať a netrpieť? 

Môže láska vôbec ešte existovať?