Tento film (podľa mňa), presne načrtá problematiku predsudkov. Súdime každého podľa iných, bez toho aby sme ich poznali. Rizvan Khan. Moslim, najviac trpiaci na Aspergerov syndróm (podobný autizmu) sa po 11. septembri, keď sú všetci Američania proti ľuďom moslimského vyznania, rozhodol dostať sa za prezidentom a povedať mi vetu: "Volám sa Khan a nie som terorista," iba kvôli svojej manželke, ktorej kvôli tejto rasovej nenávisti zavraždili syna. Nejdem vám ďalej prezrádzať dej.
Podľa mňa sa Shahrukh Khan zhostil svojej úlohy naozaj kráľovsky (dovolím si ho prirovnať k novému Gumpovi). Úplne som mu verila jeho diagnózu. Khan ma dokázal rozosmiať na maličkostiach a aj rozplakať. Najviac ma dojalo, keď si na konci sám vyžiadal objatie. Keď sa rozhodol ísť na pomoc mame June (nie som si istá menom), a chlapcovi s divnými vlasmi. Čím rozhýbal celú Ameriku smerom za pomoc. On bol ten, ktorý dokázal prelomiť predsudky (aspoň podľa mňa).
Dostal sa nakoniec k prezidentovi? Vtedy má so slzami dojatia v očiach rozosmiali dve vety. "Čauky," a "Dáte mi vaše číslo?"
Khan si získal moje srdce a myslím, že jednoznačne zapadá medzi moje obľúbené filmy.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára