Ako ďalej?

Tadá! 

Pred pár..no teda viacerými mesiacmi sa podávali prihlášky na vysoké školy. 

Áno, aj ja som si dala. 

Trošku som sa poučila z chýb, ktorých som sa dopustila minulý rok a to...

1. Neprecenila som svoje možnosti ->  žiadne Brno

2. Nestavila som na istotu -> žiadna škola bez prijímacích skúšok 

3. Nie len jeden odbor -> ku psychológii pribudla aj špeciálna pedagogika

A teraz čo z toho vykvitlo? 

Idem do Prešova študovať poslednú spomínanú špeciálnu pedagogiku. 

Áno, takže momentálne ma čakajú už iba necelé dva mesiace v tej robote, ktorú tak nadovšetko milujem. (Vidíš tam tu iróniu, že?) 

Teším sa a zároveň obávam, čo mi prinesie tento mnou nepreskúmaný kút slovenska.

♥♥ 

:'(

Čo ak sa vám najlepší priateľ otočí chrbtom?

Potom to nie je skutočný priateľ....

Priatelia...

Priatelia....

Čo pre nás znamenajú a čo ak nás zradia?
Nikdy som nemala veľa priateľov, no myslela som si, že práve tí, ktorých mám budú pri mne vždy stáť.
Ha! Omyl!

Hádajte kedy pri mne stoja..
Keď niečo potrebujú alebo sa dostanú do sračiek.

Prečo vlastne píšem v množnom čísle, keď ja som vždy mala iba jednu kamarátku, ktorej som dôverovala. A to bola chyba.

Chyba bola aj to, že nikdy som pri nej nebola sama sebou.
Vždy som sa chovala a konala tak, ako chcela ona alebo tak, aby som na ňu urobila dojem.

Kedy som prišla na to, že to bola kravina?

Keď som spoznala ženu, dievča, moju spriaznenú dušu, pri ktorej poviem to čo mám na jazyku a nebojím sa jej reakcie.

Teraz viem, že mojich posranych 7 rokov som trávila s osobou, ktorá myslí iba na seba. Ktorá má celý ten čas ovplyvňovala.

Bála som sa, že keď sa náhodou skončí naše kamarátstvo budem nikto.

Nie, práve naopak.

Je čas stať sa sama sebou..